Vlkodlak

Vlkolak je v ľudových poverách a mytológii človek, ktorý sa dočasne za určitých okolností (najmä v noci) mení na vlka, správa sa ako vlk a vykonáva rôzne zlé skutky. Podobne definuje vlkolaka okultizmus: Je za neho považovaný človek ,ktorý sám úmyselne pomocou magického rituálu, alebo vplyvom mesačných či démonických síl v určitom časovom období mení na vlka. Človek si po premene väčšinou nič nepamätá, cíti sa unavený a na niekoľko hodín upadá do hlbokého spánku. V rôznych ľudových poverách a legendách ide o vlčieho démona spútaného s telom človeka. Upíri na seba údajne často berú podobu vlka. Naproti tomu sú vlkodlaci údajne samostatnou prastarou rasou a obývajú Zem už od nepamäti. Cudzie slovo pre "vlkolactvo" je lykantropia (lycos = vlk, anthropos = človek), čo je z dnešného lekárskeho pohľadu chorobná predstava duševne chorých, že sú premenení na divé zvieratá, najmä vlkov. Z dnešného "alternatívneho" pohľadu je to zvláštny stav mysle a vedomia, kde si človek predstavuje že je vlk, alebo sa na neho mení.

Dejiny

Pôvodom tejto dnešnej povery je severogermánska predstava, že duša opúšťa telo spiaceho človeka a preberá podobu vlka alebo medveďa. Predstava, že sa ľudia môžu meniť na zvieratá (najmä vlky), je podobne ako myšlienka o existencii upírov, archetypálna a preto medzi obyvateľstvom stále silno pôsobí. Už v jaskynných maľbách v Lascaux sa lovci zobrazujú prestrojení za zvieratá a samozrejme takéto prestrojenie existuje u šamanov po celom svete dodnes. Už u prvých známych národov v Škandinávii, v Pobaltí, u Keltov a pod. sa vlk, ktorý je schopný vidieť a loviť v noci, považuje za zviera svetla a sily. Aj grécky Zeus mal v sebe aspekt vlka a aj predstava o tom, že ľudia a bohovia menia podobu, bola v antike veľmi bežná. V 5. stor. sa grécky historik Herodotos zmieňuje o tom, ako sa Gréci a Skýti usadili na pobreží Čierneho mora a považovali tam žijúcich domorodcov Neuriánov za čarodejníkov, ktorí na sebe vedia brať vlčiu podobu kedykoľvek chcú. Predpokladalo sa, že ide o kanibalov. Najstaršie doklady o vlkolakoch v germánskej oblasti nájdeme v Völsunga saga, u Bonifácia a v stredoveku u biskupa Burcharda z Wormsu ( 965 - 1025). V 15. a 16. storočí bola viera na zvieracie premeny taká veľká, že každý, kto bol podozrivý, že je vlkolak bol zlikvidovaný (upálený alebo obesený) podobne ako čarodejnice. Len vo Francúzsku sa medzi rokmi 1520 a 1630 vyskytlo vyše 30000 prípadov vlkolactva, čo sa vysvetľuje jednak kanibalizmom vyhladovaných roľníkov a jednak halucináciou postihnutých, že sú vlkolaci. Ešte v 18. storočí sa verilo, že premenu na vlka môže spôsobiť priloženie vlčej kožušiny alebo opasku z vlčej kože. V 20. stor. sa motív vlkolaka sa stal jedným z klasických tém hororových filmov. Viera, že sa človek niekedy môže premeniť na dravcov existuje aj v Ázii (tigre) a v Afrike (lev, leopard, hyena).

Príčina

Z dnešného pohľadu ide o legendy, duševné choroby, halucinácie, prípadne prípady kanibalizmu. Existuje napríklad teória, že v stredoveku išlo o halucinácie spôsobené chlebom upečeným z obilia napadnutého námeľom, čiže ražnou hubkou, ktorá produkuje LSD. V minulosti, ešte aj v 20. storočí, spôsoboval takýto chlieb masovú hystériu, paranoiu a halucinácie celých dedín a regiónov.

Tradičné typy

- dediční – tento typ vzniká dedením prekliatia z generácie na generáciu
- dobrovoľní – tento typ vznika úmyselným "spustnutím" osoby
- dobromyseľní – toto sú vlkolaci, ktorí sa za to veľmi hanbia

Názvy v iných jazykoch

- latinčina: lycanthrop
- angličtina: werewolf
- nemčina: Werwolf
- Škandinávia: varulf
- južní Slovania: vukodlak
- čeština: vlkodlak
- Francúzsko: loup-garou Kategória:Mýtické bytosti ja:狼男

Zeus

] Zeus (genitív Dia, obdobne ostatné pády; po latinsky Jupiter), po grécky Ζεύς, je najvyšší zo starogréckych bohov. Sídlil na Olympe, bol vládcom hromu a blesku, bohom veštieb, ochrancom pohostinstva, utečencov, štátu a rodiny. Bol vládca bohov a ľudí, darca života a ľudských osudov, ochranca zákonov a poriadku. Preto aj boli jeho družkami Themis (bohyňa poriadku), Dika (bohyňa spravodlivosti) a Nemesis (bohyňa pomsty). Najväčší z nesmrteľných olympských bohov sa narodil na Kréte, kde ho schovala jeho matka Rheia, v jaskyni v pohorí Dikti sa živil mliekom kozy Amaltheiy a starali sa oňho nymfy. Po súboji Titanov a Gigantov, bol prijatý ako vládca a otec všetkých bohov a ľudí. Jeho zbraňou bol blesk a vládol na nebi aj na Zemi. Jeho manželkou bola bohyňa Héra. Ich deti boli Aris, Ivi, Eilethia a Hefaistos. Zeus mal ale veľa ďalších detí s bohyňami aj smrteľnými ženami. Uveďme niektoré z mnohých, napr. z vzťahu s:
- Maiou vznikol Hermes
- Semelou vznikol Dionýzos
- Léto vznikol Apolóna a Artemis,
- Themis vznikol Moires a Ores
- Mnemosynou deväť Múz. Všetky svoje deti mal rád a ochraňoval ich, preto sa často stávali predmetom hnevu Héry. Kategória:Grécki bohovia ja:ゼウス ko:제우스

Antika

Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp. prvých štátov (oboje okolo 3000 pred Kr. v Mezopotámii a v Egypte) a končí sa rokom 476 (zánik Západorímskej ríše).

Geografické vymedzenie

Pojem však nie je ohraničený len časovo, ale aj priestorovo (čiže geograficky), pretože štáty nevznikali ani zďaleka všade v rovnakom čase. Geograficky sa teda pojem vzťahuje na Stredomorie a susediace územia, Čínu, Indiu a Blízky Východ. Niektorí historici obmedzujú pojem starovek len na hore uvedené územia okrem Číny a Indie. Kultúra Mayov v dnešnom Mexiku, ani iné americké kultúry sa obvykle nepovažujú za súčasť staroveku, hoci by tam časovo zapadli.

Časové vymedzenie

Začiatok staroveku (koniec praveku)

americkéTreba si uvedomiť, že starovek v užšom zmysle slova sa začal na rôznych miestach v rôznych obdobiach. Kým v Egypte, Mezopotámii a inde vznikali prvé štáty, Európa bola ešte v hlbokom praveku. Staroveký Rím napríklad vznikol až v roku 753 pred Kr., zatiaľ čo Egypt okolo roku 3000 pred Kr. Za kultúrny medzník medzi pravekom a starovekom sa pokladá objavenie písma a organizovaných štátnych celkov (Egypt, Mezopotámia).

Koniec staroveku (začiatok stredoveku)

Niektorí historici kladú koniec staroveku (začiatok stredoveku) do 3. storočia po Kr. (kríza Rímskeho cisárstva), do rokov 313 (Milánsky edikt akceptujúci kresťanstvo) , 324 ( začiatok samovlády Konštantína Veľkého, konečné víťazstvo kresťanstva), 330 (vznik Konštantínopolu na odlíšenie od "pohanského" Ríma), 395 (začiatok Sťahovania národov), 526 (smrť ostrogótskeho kráľa Teodoricha Veľkého v Itálii), 800 (Karoľ Veľký sa stal cisárom) alebo do iných rokov ležiacich v rozpätí 3. stor. až 800. Všeobecne sa za koniec staroveku prijíma rok 476. Posledný cisár Západorímskej ríše Romulus Augustus, zvaný Augustulus, bol 4.9.476 prinútení germánskym vodcom Odoakrom vzdať sa cisárskeho trónu a titulu. Kým na východe ďalej existovala Východorímska ríša, v stredoveku nazývaná Byzantská ríša, územie Západorímskej ríše zaujali barbarské kráľovstvá. Koniec sa tiež všeobecne kladie do obdobia Sťahovania národov (4–6. stor. ) alebo vpádu Arabov, t. j. islamu, do Stredomoria (7. - 8. stor. ) alebo konca grécko-rímskej antiky (tzv. klasického staroveku). Nech už sa symbolická hranica umiestni kamkoľvek, faktom zostáva, že okolo roku 750 už existovala mocenská sústava založená na Byzantskej ríši, arabskom Kalifáte a Franskej ríši, ktorá bola charakteristická pre skorý stredovek. Z pohľadu štátov strednej, východnej a severnej Európy, a teda aj Slovenska (mimo časti priamo začlenej do Rímskeho impéria), treba poukázať na absenciu staroveku. Z praveku tak domáce obyvateľstvo vstúpilo medzi 8. - 12. storočím do stredoveku, pretože až vtedy sa splnili podmienky charakterizujúce včastný stredovek. Viaceré (budúce) národy (napríklad Česi, Maďari, Poliaci, Rusi) sa usadili, rozpadlo sa im rodové zriadenie, začali budovať prvé štáty a prijali kresťanstvo. Na Slovensku a Morave bol tento proces ukončený už skôr, koncom 8. storočia (Nitrianske kniežatstvo a Moravské kniežatstvo), i keď v 10 storočí bol vývoj prerušený mocenským vákuom.

Antika

Moravské kniežatstvoNajmä v západnej Európe sa často používa aj pojem antika (z lat. antiquus = starý). Tento pojem pôvodne znamenal grécko-rímske umenie, od začiatku 20. storočia však aj (len) grécko-rímsky starovek ako historickú epochu, ktorá sa začína prisťahovaleckými vlnami v Grécku v 2. tisícročí pred Kr. a končí s koncom Rímskeho cisárstva, presnejšie niektorým z horeuvedených rokov až po rok 476. 476Priestorovo sa pojem obmedzuje na územia pod vplyvom gréckej kultúry v Stredomorí, neskôr aj na celú Rímsku ríšu. Existuje aj pojem neskorá antika (prevzatý z dejín umenia), ktorý sa začína spolu s rímskym dominátom, čiže roku 284, a končí smrťou cisára Justiniána roku 565 alebo občas všeobecne vpádom Arabov v 7. storočí.

Charakteristika

V princípe možno rozlíšiť dve základné skupiny štátov.

Starý Orient

Sem patria najstaršie kultúrne oblasti:
- Mezopotámia (prvé mestské štáty Sumerov vznikli asi po roku 3500 pred Kr.)
- Egypt (vznik štátov Horného a Dolného Egypta asi roku 3200 pred Kr. )
- India (vznik mestských štátov Protoindov pri Inde asi roku 2400 pred Kr. )
- Čína (legendárny počiatok ríše 2200 pred Kr. , archeologický počiatok zatiaľ 1766 pred Kr. ) Niekedy ich nazývame aj orientálne despocie alebo starootrokárske štáty. Ich všeobecné znaky sú:
- vhodné prírodné podmienky (v teplých oblastiach na veľriekach - Níl, Tigris, Ganga a pod. )
- závlahové hospodárstvo: Záplavy prinášali úrodné nánosy pôdy. Budovali sa kanály a závlahové zariadenia, aby bola úroda aj v časoch a oblastiach sucha. Budovali sa protizápavové priehrady
- despotická forma vlády (neobmedzená vláda jednotlica)
- stáročná nemennosť zriadenia, názorov na svet, prírodu a spoločnosť, nemenosť spôsobu výroby a vrstiev spoločnosti
- vládnuce vrstvy:
- panovník (zástupca boha, jeho moc pochádzala od boha)
- kňazi (podporovali panovníkovu moc)
- úradníci
- vojenskí hodnostári
- vykorisťovaní:
- dedinská občina (čiže roľníci a remeselníci; dedinská občina vystriedala rodovú obec)
- otroci
- výroba mala poľnohospodársky charakter
- podľa marxistov tzv. ázijský spôsob výroby:
- Otroci nepracovali na súkromných pozemkoch alebo dieľňach (ako v antike), ale boli spoločným vlastníctvom vládnucej triedy resp. občiny.
- Otroci netvorili hlavnú pracovnú silu - tú tvorili slobodní chudobní občania.
- Značná potreba spoločnej práce

Klasický starovek

marxistovSem patria najmä:
- Kréta (vznik Egejskej kultúry okolo 3000 pred Kr.)
- Staroveké Grécko (vznik Egejskej kultúry okolo 3000 pred Kr. , vznik mestských štátov okolo 800 pred Kr. )
- Chetiti (vznik Chetitskej ríše okolo 1900 pred Kr. )
- Fenícia (obsadenie pobrežia a budovanie miest okolo r. 2000 pred Kr. )
- Rím (vznik mestského štátu Rím okolo 753 pred Kr. ) Ich všeobecné znaky sú:
- prímorské štáty
- prevzali kultúrne bohatstvo Starého orientu
- dynamickosť dejín, vrátane zmien vrstiev spoločnosti
- rozvoj remesiel a obchodu (nie len poľnohospodárstvo)
- podľa marxistov tzv. antický spôsob výroby:
- premena občinovej držby pôdy na individuálne súkromné vlastníctvo
- počet otrokov stále narastal Kategória:Starovek Kategória:Obdobia svetových dejín

Herodotos

Herodotos (
- okolo 484 p. n. l. Halikarnassos (Malá Ázia) - 430 p. n. l. Thúrioi (južná Itália) alebo Atény) grécky historik a filozof dejín, "otec dejepisu". Mladosť strávil na ostrove Samos, poznal Atény v období Periklovej demokracie. Navštívil (azda už pred aténskym pobytom) Egypt, Prednú Áziu, Čiernomorie i africkú Kyrénu; koniec života prežil v južnej Itálii (Thúrioi). Poznatky z ciest uplatnil v diele "Hisoriés Apodexis" (9 kníh), ktoré koncipoval ako odveký boj Grékov s barbarmi. Zmysel dejín videl v úsilí o neustálu rovnováhu. Herodotos preniesol ťažisko záujmu na politické dejiny.

Externé odkazy

Kategória:Filozofi ja:ヘロドトス ko:헤로도토스 ms:Herodotus

Kategória:Mýtické bytosti

Kategória:Kategórie bez interwiki Kategória:Mytológia

New Cross Gate (Bahnhof)

New Cross Gate ist der Name eines Bahnhofs für Vorortszüge und der London Underground im Stadtbezirk London Borough of Greenwich. Er liegt in der Travelcard-Tarifzone 2 an der Kreuzung von New Cross Road und Hatcham Park Road, etwa 600 Meter westlich der Station New Cross. In New Cross Gate endet der südwestliche Streckenast der East London Line. Hier halten auch Züge der Eisenbahngesellschaft Southern. Diese verkehren in Richtung Süden nach Caterham, Victoria und West Croydon, in Richtung Norden zu den Bahnhöfen London Bridge und (teilweise) Charing Cross.

Eisenbahn

Während des englischen Eisenbahnbooms Ende der 1830er bauten zwei verschiedene Gesellschaften Strecken in dieser Gegend. Die London, Brighton & South Coast Railway (LBSCR) eröffnete 1839 einen Bahnhof an der Kreuzung von New Cross Road und Hatcham Park Road. Die South Eastern Railway (SER) folgte 1849 mit einem Bahnhof an der Kreuzung von New Cross Road und Amersham Way. Beide Gesellschaften nannten ihre Bahnhöfe New Cross. Diese verwirrende Situation blieb bis 1923 bestehen, als die LBSCR und die SER in der Southern Railway aufgingen. Um fortan Verwechslungen zu vermeiden, wurde der Bahnhof an der Strecke nach Brighton in New Cross Gate umbenannt.

East London Line

Der U-Bahn-Betrieb wurde am 1. Dezember 1884 durch die "Metropolitan Railway" (MetR, heute Metropolitan Line) und die "Metropolitan District Railway" (MDR, heute District Line) aufgenommen. Deren Bahnsteige lagen zu Beginn einige Dutzend Meter vom entfernt, wurden aber am 31. August 1886 zum eigentlichen Bahnhof verlegt, um bessere Umsteigemöglichkeiten zu schaffen. Vom 2. Dezember 1906 an war die Linie nur noch für den Güterverkehr geöffnet. Am 31. März 1913 nahm die MetR den Personenverkehr wieder auf (die MDR hatte sich zurückgezogen). Seit der Teilschließung einer Verbindungskurve bei Whitechapel) im Jahr 1941 ist die East London Line betrieblich eigenständig. Zwischen dem 25. März 1995 und dem 25. März 1998 war die gesamte Linie wegen Renovierungs- und Modernisierungsarbeiten für jeglichen Verkehr gesperrt. In wenigen Jahren (ca. 2010) soll die East London Line mit der Eisenbahnstrecke verknüpft und bis nach West Croydon verlängert werden. Darüber hinaus soll auch eine neue Betriebswerkstatt entstehen.

Weblinks

- [http://www.livedepartureboards.co.uk/ldb/summary.aspx?T=NXG Abfahrtszeiten] und [http://www.livedepartureboards.co.uk/ldb/summary.aspx?T=NXG Bahnhofsinformationen] von National Rail
- [http://www.multimap.com/map/browse.cgi?client=public&search_result=&db=pc&cidr_client=none&lang=&pc=SE146BL&advanced=&client=public&addr2=&quicksearch=SE146BL&addr3=&addr1= Lageplan] und [http://www.multimap.com/map/photo.cgi?client=public&lang=&pc=SE146LL Luftfoto] des Bahnhofs New Cross Gate von multimap.com Kategorie:Bahnhof (London)

narty francja wakacje cytaty Pozycjonowanie venice luxury hotels

:: RELATED NEWS ::

Air Traffic Management
] Air Traffic Control (ATC) is a service provided by ground based controllers who direct aircraft on the ground and in the air to ensure safe, orderly and expeditious traffic flow. In the United States, the Federal Aviation Administration (FAA) provides this service to all aircraft in the National Airspace System (NAS). The FAA is responsible for all aspects of U.S. Air Traffic Control including hiring and training controllers, who are employees of the Federal Gov